S osobnosťou Maximiliána Rudolfa Hella (1720 - 1792), významného astronóma svojej doby, je spojené predovšetkým pozorovanie prechodu Venuše popred slnečný disk. Okrem expedície, ktorú za pozorovaním tohto úkazu zorganizoval a interpretácie výsledkov svojich pozorovaní, sa počas svojho života významným spôsobom pričinil o rozvoj astronómie vo vtedajšej habsburskej monarchii. Dlhé roky viedol aj Ríšske observatórium vo Viedni. Na základe týchto skutočností zvečnila Medzinárodná astronomická únia (IAU) jeho meno v názvoch krátera na Mesiaci a jedného z asteroidov hlavného pásu.

Meno Maximiliána Hella sa s pomenovaním mesačných útvarov spomínalo už v 19. storočí. Od roku 1935 však dostáva od IAU v diele Named Lunar formations, vol. 1 oficiálne pomenovanie Hell kráter s priemerom 33,31 km na privrátenej strane Mesiaca(1). Kráter má maximálnu hĺbku 2,2 km a je súčasťou rozsiahlej depresie s názvom Deslandres ležiacej v južnej časti západnej pologule na privrátenej strane Mesiaca. Súradnice stredu krátera sú -32,41° S selenografickej šírky a -7,80° W selenografickej dĺžky(2). Slnko v tejto oblasti vychádza (prechod mesačného terminátora - rozhrania svetla a tmy na povrchu Mesiaca) približne 8 dní po nove.



Obr. 1 - Kráter Hell na Mesiaci. Foto: Marek Harman, Tomáš Dobrovodský, 10. 4. 2014

Okrem hlavného krátera sa v jeho okolí nachádza 19 menších, satelitných kráterov s priemermi od 3 po takmer 21,6 km. Ich označenia sú v rozsahu od Hell A (20,97 km), Hell B (21,55 km)... až po Hell X.

Druhou nebeskou pamiatkou na osobu Maximiliána Hella je asteroid s označením (3727) Maxhell, objavený 7. augusta 1981 Antonínom Mrkosom na hvezdárni v juhočeskej Kleti. Asteroid po svojom objave dostal predbežné označenie 1981 PQ. Znamená to teda, že je to šestnásty asteroid objavený v prvej polovici augusta roku 1981. Po dohľadaní eventuálnych možností záznamu pozemskou technikou sa ukázalo, že jeho poloha bola prvýkrát zaznamenaná už v marci roku 1954. Záznam o jeho označení bol publikovaný v Minor Planet Circulars (MPC) č. 12 692 v januári 1988(3) a o jeho pomenovaní v Minor Planet Circulars (MPC) č. 26 424 v januári 1996.(4)
Zo zistenej hodnoty albeda a absolútnej hviezdnej veľkosti sa predpokladá, že (3727) Maxhell je teleso s priemerom okolo 21 km. Obieha okolo Slnka v hlavnom páse asteroidov s veľkou poloosou dráhy 3,33 AU (499 mil. km) a jeden obeh mu trvá 2228 dní (asi 6 rokov a 38 dní).



Obr. 2 - Asteroid (3727) Maxhell na hviezdnom pozadí. Foto: Matej Korec, Tomáš Dobrovodský, 30. 4. 2016

V čase uskutočnenia snímky sa asteroid premietal do súhvezdia Panna, jeho zdanlivá jasnosť dosahovala 16,8 mag. a od Zeme bol vzdialený 2,55 AU (približne 381,75 mil. km). Jasná hviezda v strede má označenie HD 114 783 a zdanlivú jasnosť 7,6 mag. Asteroid (3727) Maxhell sa nachádza na zábere pod ňou a počas súčtu času jednotlivých fáz snímania sa zmenila jeho poloha na hviezdnom pozadí o približne 20 oblúkových sekúnd.




Obr. 3 - Poloha asteroidu (3727) Maxhell v Slnečnej sústave v čase vyhotovenia snímku uvedeného na obr. 2
Zdroj: NASA/JPL(5)

Použitá literatúra a zdroje:

(1) - BLAGG, M., MÜLLER, K., 1935, Named lunar formations: London, Percy Lund, Humphries & Co. Ltd., 196 s.
(2) - RÜKL, A., 1991, Atlas Měsíce: Praha, Aventinum, 223 s., ISBN 80-85277-10-7
(3) - Minor Planet Center, MPC Circulars 12 625 - 12 744. Dostupné na: "http://www.minorplanetcenter.net/iau/ECS/MPCArchive/1988/MPC_19880104.pdf"
(4) - Minor Planet Center, MPC Circulars 26 205 - 26 438. Dostupné na: "http://www.minorplanetcenter.net/iau/ECS/MPCArchive/1996/MPC_19960105.pdf"
(5) - AJIKI,O., BAALKE, R., NASA/JPL, Solar System Dynamics. Dostupné na: "http://ssd.jpl.nasa.gov/sbdb.cgi?sstr=3727;orb=1"

Spracoval: Tomáš Dobrovodský