História
Prvé zmienky o osade ležiacej na území nášho mesta, na plošine nad údolím rieky Hron, v Žiarskej kotline obklopenej z troch strán Štiavnickými vrchmi, Kremnickými vrchmi a pohorím Vtáčnik, pochádzajú z roku 1075. Pôvodný názov dodnes nie je známy, ale od roku 1237 je označovaná ako "Cristur", latinsky Sancta Crux a slovensky Svätý Kríž. Geografická poloha vytvára prirodzenú križovatku významných komunikačných spojov a tak sa osada rýchlo rozrastala. Už roku 1246 sú Svätému Krížu nad Hronom pridelené mestské práva. Viac informácií nájdete na stránkach mesta Žiar nad Hronom .
15. mája 1720 sa v Štiavnických Baniach, neďaleko Svätého Kríža, narodil Maximilián Hell Maximilán Hell, vynikajúci astronóm 18. storočia. V roku 1955 je dokončená výstavba hlavnej časti veľkého priemyselného koncernu ZSNP . Pri tejto príležitosti sa mesto premenovalo na Žiar nad Hronom. Industrializácia mala aj jeden veľmi pozitívny vplyv a to sústredenie väčšieho množstva inteligentných a nadaných ľudí.
V roku 1965 založili vtedajší pracovníci ZSNP (J. Lačný, A. Imrich, Š. Kochan, Ing. Kubovič, Dr. Matula a Ing. Patráš) astronomický krúžok. Tento sa rýchlo rozrastal a napokon viedol k vytvoreniu Okresnej hvezdárne, na základoch ktorej vznikla dnešná hvezdáreň a planetárium. Svoju činnosť zahájila v roku 1973. Vedúcim krúžku a zároveň prvým riaditeľom hvezdárne sa stal Štefan Kochan.
Počiatočné pozorovania zákrytov hviezd Mesiacom, meteorov a Slnečnej fotosféry sa prevádzali na provizórnom pozorovacom stanovišti vybudovanom pri neďalekej Ladomerskej Vieske. V roku 1967 dostali amatérski astronómovia do užívania od mesta Žiar nad Hronom starú vodárenskú vežu, ktorú v priebehu troch rokov prerobili. Od prestavby slúži ako astronomická pozorovateľňa a vďaka skúsenosti i šikovnosti vtedajších konštruktérov sa pôvodné ďalekohľady po modernizácii úspešne používajú pri novodobých pozorovacích programoch a táto, takmer sto rokov stará pamiatka slúži astronómii s menšími odstávkami dodnes.

Oficiálne ustanovenie hvezdárne bolo počiatočným impulzom ku kvalitatívnym zmenám. Začali sa rozvíjať odborné a popularizačné programy. Viac menej pravidelný chod od tých čias narušilo len niekoľko kronikárnych zmien:

  • v roku 1983 odchádza Štefan Kochan do dôchodku a riaditeľkou sa stáva jeho dcéra - Mgr. Ľubomíra Šeševičková
  • v roku 1990, pri príležitosti 270-teho výročia narodenia Maximiliána Hella je hvezdáreň pomenovaná po tomto významnom slovenskom astronómovi 18. storočia a rodákovi z neďalekých Štiavnických Baní
  • 27. septembra 1996, po strastiplných desiatich rokoch, je slávnostne daná do užívania nová budova planetária
  • 15. októbra 1999 odchádza do dôchodku Mgr. Ľubomíra Šeševičková a novým riaditeľom sa stáva Mgr. Stanislav Kaniansky.
  • 1 januára 2005 sa na našu organizáciu presunuli kompetencie krajskej hvezdárne a premenovala sa na Krajskú hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella
  • Na začiatku roka 2012 bol do funkcie krajského riaditeľa vymenovaný RNDr. Peter Augustín.