POZOROVANIE PREMENNÝCH HVIEZD

Pohľad na hviezdnu oblohu v nás môže vyvolať pocit nemennosti, stability, u niektorých snáď až monotónnosti. Pozornejším a dlhodobejším pozorovaním však môžeme zistiť, že to tak rozhodne nie je. Okrem najznámejších a najvýraznejších telies ako sú Mesiac, planéty, kométy alebo jasnejšie meteory, u ktorých sú zmeny či už v pohybe alebo jasnosti pomerne výrazné, je na nočnej oblohe aj veľké množstvo hviezd. Pozorovať zmeny u niektorých z nich už je o čosi zložitejšie. Príčiny zmien ich jasností v čase sú rôzne. Niektoré hviezdy napríklad pulzujú, čo znamená, že menia svoju jasnosť v čase fyzicky. Iné zas svoju jasnosť nemenia, zdanlivú zmenu jasnosti pozorujeme vďaka ich geometrickému usporiadaniu - vzájomným zákrytom dvoch, alebo viacero hviezd v hviezdnej sústave vplyvom ich obehu. Zmeny jasnosti môžeme pozorovať aj vďaka rotácii vlastnej  hviezdy, ktorá má rôzne časti povrchu inak jasné - spôsobené napríklad škvrnami podobnými tým na Slnku. Všetky tieto zmeny môžu byť pravidelné i nepravidelné.
 

Pozorovanie premenných hviezd je užitočné pri štúdiu vývoja hviezd ako takých v rozličných fázach ich vývoja, pretože súčasné modely ukazujú, že každá hviezda sa v určitom období svojej existencie stáva premennou. Skúmaním premenných hviezd ( v rôznych častiach spektra ) totiž môžeme získať dôležité informácie o hviezde - o jej hmotnosti, teplote, rozmeroch, chemickom zložení alebo aj ich vnútornej stavbe. Pri ich výskume sa najčastejšie používajú dve metódy - fotometria a spektroskopia. S pribúdajúcim množstvom pozorovaných premenných hviezd bolo možné rozlišovať ich rôznorodé správanie, ktoré je dobre viditeľné na tzv. svetelnej krivke konkrétnej hviezdy. Svetelná krivka vyjadruje zmenu jasnosti hviezdy v čase.  Pre lepšiu orientáciu bolo potrebné ich typologické rozčlenenie poukazujúce na podobné správanie. V súčasnosti poznáme cez päťdesiat typov premennosti podľa ich správania sa a tiež podľa príčin spôsobujúcich konkrétne správanie. Typy premenných hviezd sú uvedené napr. na stránkach ČSA.

 Ukážka jedného snímku zaznamenaného čipom kamery. Každý tmavý bod predstavuje svetlo od objektu ( inverzné zobrazenie ).

Po jeho spracovaní získame jedno meranie, tj. jeden bod na svetelnej krivke meraného objektu.

 

Pri pozorovaní premenných hviezd používame najčastejšie tzv. diferenciálnu fotometriu, pri ktorej necháme dopadať na čip kamery svetlo premennej hviezdy spolu so svetlom ďalšej, tzv. porovnávacej hviezdy a tiež svetlo oblohy, ktoré je rozptýlené v atmosfére. Práve toto rozptýlené svetlo by nám mohlo skresľovať merania, pretože nie je rovnaké počas celého pozorovania. Preto pri spracúvaní pozorovania sa toto rozptýlené svetlo odpočíta od jasu oboch hviezd. Po tomto úkone sa od jasu premennej hviezdy odpočíta jas porovnávacej hviezdy. Týmto spôsobom získame hodnotu vyjadrujúcu pomer jasnosti premennej voči porovnávacej hviezde. Takýchto meraní robíme spravidla aj niekoľko stoviek za pozorovaciu noc, čo nám umožní zobraziť si ich výsledky napríklad v grafe, ktorý nám ukáže už spomínanú svetelnú krivku. Nemenej dôležitým prvkom pri pozorovaní je presný čas. Pri astronomických pozorovaniach sa používa tzv. Juliánsky dátum ( JD ). Je založený na nepretržitom počítaní dní bez delenia na roky a mesiace od 1,5 januára ( poludnie 1.januára ) 4713 pred n.l. Bližšie informácie k pozorovaniu premenných hviezd môžete nájsť napr. na týchto stránkach.

svetelná krivka SvkV093 And

                                                                                 Fázová krivka objektu V2041 Oph a  objektu SvkV093 And. Každý bod na grafe znázorňuje jedno meranie.


Pozorovanie premenných hviezd je súčasťou odborných prác na našej hvezdárni a prevádzajú sa pomocou CCD kamier spojených s ďalekohľadmi. Napozorované dáta následne spracúvajú naši odborný pracovníci za pomoci špecializovaného softvéru pre CCD fotometriu. Jedná sa prevažne o určovanie svetelných kriviek, výpočty časov miním u zákrytových systémov ako aj rozširovanie databází častí svetelných kriviek pri systémoch s dlhšími periódami. Výsledkami svojich pozorovaní prispievame aj do databáze projektu B.R.N.O. . Tieto pozorovania výraznou mierou prispievajú k štúdiu hviezdnych systémov a  dopĺňajú tiež tzv. O-C diagramy

 

                                                      Ukážky O-C diagramov systémov XZ And a XY Leo, kde je možné z odchýlok dedukovať rôzne príčiny zmien periódy.

 

Systematické pozorovania pomáhajú spresňovať parametre známych katalogizovaných premenných hviezd, ale umožnili aj objavenie desiatok nových premenných hviezd.

Adresa:
KHaP Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom
96501 Žiar nad Hronom, Dukelských hrdinov 21
Kontakty:
Telefón: 045 – 6700 888
E-mail: info@planetarium.sk
Povinné informácie:
Oznamy a dokumenty
Linky


Počasie u nás:
17 °C