Prechod Venuše popred slnečný disk je jeden z najvzácnejších predpovedateľných úkazov v astronómii. Jeho ďalšie dejstvo s veľkou pravdepodobnosťou drvivá väčšina z dnes žijúcich ľudí už neuvidí, nastane totiž až v decembri roku 2117. Naša generácia však mala v nedávnom období na tento úkaz šťastie. A tak veľa pozorovateľov, ktorí prechody pozorovateľné z nášho územia v rokoch 2004 a 2012 videli na vlastné oči, ich uchovávajú v pamäti ako jeden z najkrajších zážitkov svojho pozorovateľského života.

Z obežných dôb Zeme a Venuše v Slnečnej sústave vyplýva, že v období 243 rokov dochádza vždy ku dvom dvojiciam pozorovateľných prechodov. Jednotlivé prechody vo dvojiciach delí od seba 8 rokov, po ktorých nasleduje prestávka dlhá striedavo 121,5 a 105,5 roka. Prechody boli teda pozorovateľné v lete 1761, 1769, potom nasledoval december 1874 a 1882. V živej pamäti tak máme ešte júnové prechody z roku 2004 a 2012 a tiež pozorovateľské kampane s nimi spojené, organizované v celoslovenskom alebo celosvetovom rozmere.

Ale pri spomienke na Maximiliána Hella sa vráťme na chvíľu do histórie. V rokoch 1761 a 1769, v čase kedy už v Uhorsku vykonával funkciu cisársko-kráľovského astronóma a riaditeľa Viedenskej univerzitnej hvezdárne, organizovala hlavne francúzska a anglická akadémia vied expedície do celého sveta. Ich cieľom bolo odpozorovať čo najpresnejšie okamihy vstupu a výstupu Venuše spred slnečného disku, využiť ich pri presnom výpočte paralaxy Slnka a následne aj určení vzdialenosti Zem - Slnko. Maximilián Hell prijal ponuku dánskeho kráľa a vydal sa pozorovať úkaz prechodu Venuše cez slnečný disk na ostrov Vardø do Nórska, ktorý leží približne na 70° severnej šírky.

A prečo tak ďaleko na sever? Úkaz mal u nás nastať v noci z 3. na 4. júna 1769, Slnko bolo teda v podstatnej časti úkazu pod obzorom. Spoza polárneho kruhu bolo však pozorovateľné počas celých 24 hodín. Hell, ktorému prialo aj počasie, mal tak s veľkým šťastím možnosť odpozorovať všetky podstatné okamihy úkazu. Jeho expedícia, ktorá sa zďaleka nesústreďovala len na astronómiu, bola vo viacerých ohľadoch úspešná a jeho záznamy sa ako jedny z mála stali podkladom pre už spomenuté výpočty.

Ako to už však v živote chodí, po Hellovej smrti sa objavili pochybnosti o správnosti jeho záznamov. V nasledujúcom období boli však nezávisle od seba vedeckými autoritami spoľahlivo vyvrátené.   

V nočných hodinách z 3. na 4. júna 2019 si tak pripomíname 250 rokov od pravdepodobne najvýznamnejšieho astronomického pozorovania, ktoré uskutočnil vedec narodený na našom území - priekopník modernej astronómie v 18. storočí Maximilián Hell.


ŽIVOT A DIELO M. HELLA                 HISTÓRIA POZOROVANÍ PRECHODOV VENUŠE                O PLANÉTE VENUŠA                  M. HELL NA OBLOHE