NÁVRAT NA MESIAC
Mesiac, naše najbližšie vesmírne teleso, je v kozmonautike známe predovšetkým ako cieľ kozmických pretekov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Tieto dve mocnosti boli celé desaťročia jediné, ktoré boli schopné stavať úspešné kozmické sondy a posielať do vesmíru ľudí. Po vyvrcholení kozmických pretekov v sedemdesiatych rokoch obe mocnosti Mesiac opustili. Načas sa tak stal opusteným a neskúmaným. A to i napriek tomu, že o ňom zďaleka nevieme všetko, že na ňom ešte zostali nedobyté méty.
V deväťdesiatych rokoch sa však Spojené štáty začali k Mesiacu vracať a to najprv orbitálnou sondou Clementine. No nebola sama. Ešte pred ňou vôbec prvú vlastnú kozmickú sondu k Mesiacu vyslalo aj Japonsko. Volala sa Hiten a po dlhom navádzaní na mesačnú orbitu obiehala Mesiac od roku 1993, kým Clementine od roku 1994.
Po ďalšej americkej mesačnej sonde, Lunar Procpector, sa v treťom tisícročí pripojila k výskumu Mesiaca aj ESA. Jej sonda SMART-1 bola zároveň prvou kozmickou sondou s iónovým pohonom. V roku 2007 sa k Mesiacu vydala flotila až troch japonských mesačných sond, z ktorých hlavnou bola mapovacia sonda Kaguya. Doslova v tesnom slede, len o mesiac neskôr, nasledoval štart prvej sondy čínskeho veľmi úspešného mesačného programu Chang’e. V decembri 2013 sa podarilo mäkko pristáť na mesačnom povrchu so sondou Chang’e 3, ktorá okrem prvého pristátia Číny na mesačnom povrchu naň vysadila aj prvý vlastný rover Yutu. Jej nasledovník Chang’e 4 v roku 2019 ako prvý stroj v histórii úspešne dosadol na odvrátenej strane Mesiaca. Nasledujúca Chang’e 5, presnejšie jej návratové puzdro, 16. decembra 2020 doviezlo asi 1,7 kg vzoriek. Boli to prvé vzorky z Mesiaca po 37 rokoch a hneď s desaťkrát väčšou hmotnosťou ako posledné vzorky privezené sovietskou sondou Luna 24.
Od roku 2008 sa k prieskumu Mesiaca pridala aj India orbitálnou sondou Čandraján-1. Hneď druhá sonda, Čandraján-2, mala na Mesiaci pristáť a priniesť naň rover, no havarovala. Úspech však dosiahla s nasledujúcou, takmer identickou sondou Čandraján-3 v roku 2023. Tá pristála v náročnej lokalite okolia južného mesačného pólu, ktoré je atraktívna aj pre ďalšie krajiny.
K Mesiacu sa začal naspäť obzerať aj človek. Americká sonda Lunar Reconnaissance Orbiter štartujúca v roku 2009 mala okrem iného nájsť vhodné miesta na návrat ľudí na Mesiac a po prvý raz z obežnej dráhy okolo Mesiaca zaznamenala aj nedotknuté stopy po prvých mesačných návštevníkoch. Hoci prvý program, Constellation, ktorý mal Američanov na Mesiac vrátiť, vtedajší prezident zrušil, jeho nasledovník, program Artemis, sa dostal v návrate ľudí na Mesiac tak ďaleko, ako doposiaľ žiadny program od čias Apolla a tajného sovietskeho mesačného programu. Nová raketa SLS vyniesla v roku 2022 na oblet Mesiaca zatiaľ ešte bezpilotnú vesmírnu loď Orion. Tá už nie je len dielom USA, ale aj ESA. Let dopadol úspešne. Ďalší let, ktorý NASA, ESA a Kanada spoločne chystajú s loďou Orion, už bude mať štvorčlennú posádku. Tá sa ešte povrchu Mesiaca nedotkne, ale obletí ho prvý raz po najmenej 52-ročnej pauze, počas ktorej ľudská bytosť nášho súputnika zblízka nevidela.
Medzitým Mesiac oblietajú, aj naň cielene dopadajú, ďalšie úspešné sondy Spojených štátov, Číny a od roku 2022 aj Južnej Kórey. V januári 2024 sa k štátom schopným mäkko pristáť na mesačnom povrchu pridalo aj Japonsko so sondou SLIM a dvojicou malých robotov. Zvlášť zaujímavá je ešte maličká americká sonda CAPSTONE obiehajúca Mesiac po neobyčajnej, polárnej dráhe. Je totiž predvojom neuveriteľného spoločného projektu – medzinárodnej vesmírnej stanice Gateway, prvej kozmickej stanice obiehajúcej iné teleso než Zem. Lety na Mesiac novej generácie ju využijú ako prestupné plavidlo a tiež ako akúsi testovaciu kozmickú loď pre dosiahnutie ďalšej méty. Jeden z dôvodov pre návrat človeka na Mesiac je totiž zrejmý – vďaka tréningu na ňom sa pomaly začne otvárať cesta pre lety na Mars...
